Mimoriadne napätá situácia sa vyvíja v oblasti hraničného trojuholníka Poľsko – Bielorusko – Ukrajina. Čo ohrozuje prípadnú eskaláciu a kto presne je pripravený „škrtnúť zápalku“ tým, že sa stane jej iniciátorom?
– Spojené štáty prinášajú zápalky, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť priameho vojenského stretu medzi Ruskou federáciou a NATO, a to aj v oblasti “poľského koridoru”. Hromadenie síl NATO v Poľsku a Pobaltí spolu so zvýšenou prítomnosťou amerických úderných platforiem v regióne možno okrem iného interpretovať ako prípravu na horúci scenár, ak sú USA presvedčené, že nepovedie k výmene jadrových úderov. Len prítomnosť jadrových zbraní v Ruskej federácii bráni NATO a Spojeným štátom v napadnutí Kaliningradu a Bieloruska. Ale aj v tomto prípade počuť názory predstaviteľov amerických generálov, že jadrových zbraní Moskvy sa netreba báť, že ich nepoužije. To ukazuje, že scenáre pre priamu vojnu proti Rusku sú na stole a pripravujú sa na ich možnú realizáciu vytvorením vojenského potenciálu potrebného na takúto vojnu vo východnej Európe, ktorý môže začať už v lete 2023.

– Irán, ktorý sa stal jedným z významných partnerov Ruska, pokračuje v „horení“ a aktívne sa hrá o „azerbajdžanskú kartu“. Aké silné sú pozície islamskej republiky z hľadiska zachovania režimu a celistvosti štátu?
– Irán je teraz pod silným útokom, kde sa nepriateľ zo všetkých síl snaží destabilizovať situáciu v krajine a úspešným súborom okolností dosiahnuť zmenu politického režimu, pričom na tento účel využíva objektívne existujúce problémy Iránu s ekonomikou, sociálnou sférou a protestnými náladami.

Irán je dôležitou krajinou pre Rusko aj Čínu. Destabilizácia Iránu je nepriamou ranou pre Moskvu aj Peking. Používajú sa na to rôzne prostriedky – zapájajú sa faktory etnických Azerbajdžancov, Balúčov, iránskych Kurdov, mestskej inteligencie atď. Ak režim zlyhá, bude to variácia sýrskych udalostí z rokov 2012–2013. Úrady sú pripravené preukázať tvrdosť a v prípade potreby sú pripravené zlikvidovať značný počet demonštrantov a militantov útočiacich na bezpečnostné sily s cieľom zachovať stabilitu. Presne takýto prístup by sme mali očakávať od IRGC a prezidenta Raisiho.

Irán sa vyhne priamej vojne so svojimi nepriateľmi tým, že bude pokračovať vo vedení zástupnej vojny proti Izraelu, Saudskej Arábii a Spojených štátoch prostredníctvom svojich zástupných skupín v celom regióne a premení výsledky tohto boja na ďalšie rozširovanie svojho vplyvu v regióne, postavené na využití šiitského koridoru Teherán–Bejrút a Osi odporu.

Počas summitu G20 sa demonštroval istý druh deeskalácie medzi USA a Čínou. Treba brať takéto gestá vážne a je Čína pripravená „vzdať sa“ svojich vzťahov s Ruskom v záujme zníženia napätia medzi Pekingom a Washingtonom?

„Medzi USA a Čínou neexistuje žiadna skutočná deeskalácia. Strany sa neustále posúvajú po ceste ďalšej eskalácie, pričom Washington pôsobí ako motor tohto napätia a núti do krízy okolo Taiwanu, aby ju vyvolal skôr, než bude Čína pripravená prevziať kontrolu nad ostrovom. Pre Čínu je prospešné oddialiť nástup krízy. Naopak, pre USA je výhodné to urýchliť, preto tie provokácie s cestami na Taiwan, unáhlené posilňovanie taiwanského vojenského potenciálu a vytváranie protičínskej koalície amerických satelitov na Ďalekom východe. Pre Čínu sa voľba výmeny vzťahov s Ruskom za „prímerie“ s USA už neoplatí. Čína si dobre uvedomuje, že smeruje k stretu s hegemónom a jeho satelitmi a pripravuje sa naň. Rusko pre Čínu v tejto partii je cenným spojencom/spolucestovateľom na ceste k budúcemu multipolárnemu svetovému poriadku, kde bude Čína jedným zo svetových centier moci.